Je japončina naozaj taká ťažká?

Otázka za všetky drobné. Z mojich skromných niekoľkoročných skúseností môžem povedať, že japončina nie je jedným z najťažších jazykov na svete. A so správnymi zdrojmi sa ju človek začne učiť veľmi rýchlo. To, že japonský jazyk je ťažký, je podľa môjho názoru mýtus.

Mýtus o zložitosti japonského jazyka

Čo je teda na tomto jazyku naozaj ťažké? Pokúsim sa to vysvetliť poukázaním na základné aspekty tohto jazyka a naznačiť možné úskalia, ktoré vás čakajú, ak by ste sa ho chceli rozhodnúť naučiť.

Materiály

Ak ste samouk, čo pravdepodobne budete, pretože kurzy japončiny sú pre nedostatok kvalifikovaných lektorov na Slovensku dosť drahé, prvým úskalím, na ktoré narazíte, keď sa rozhodnete učiť po japonsky dozaista bude otázka "Kde začať?"

Samozrejme vás ako prvé napadne pozerať anime, či japonské filmy a učiť sa z počutia a titulkov. Je to síce priechodná cesta, no veľmi zdĺhavá. Japončina je jazyk, ktorý nemá veľa podobné so západnými jazykmi, preto po dlhšom čase zistíte, že ste toho pochytili veľmi málo, a ak aj, tak tomu, čo ste sa naučili, vôbec štrukturálne nerozumiete.

Vždy tvrdím, že pre naučenie sa jazyka sú potrebné aj nejaké (aspoň slabé) teoretické základy. Môžete sa naučiť aj 1000 fráz, no stále je to iba o memorovaní a stále neviete samostatne zosmoliť nič zmysluplné. Na to je potrebné jazyku porozumieť viac do hĺbky - poznať štruktúru viet a základné pravidlá gramatiky. Gramatika vám umožní “vyskladať” zmysluplné tvrdenie zo slovíčok, ktoré poznáte. A naopak, samozrejme, preložiť jednoduché či zložitejšie vety, aj keď ste si ich v živote nepočuli a nezapamätali si ich predtým ako frázy. Pre mňa je teda gramatika neoddeliteľnou súčasťou učenia sa cudzích jazykov, ktorá pomáha intuitívnemu pochopeniu viet.

Čoskoro teda prídete na to, že anime vám stačiť nebude a že si potrebujete preštudovať nejaké materiály. Ak sa chcete učiť zadarmo, prvým zdrojom pre vás bude internet. A tu narazíte na druhé úskalie: Všetky zmysluplné materiály, ktoré nájdete, budú v angličtine.

Nebudem vám dávať nádeje a tvrdiť opak. S týmto sa bohužiaľ musíte popasovať.

Výslovnosť

S anglickými materiálmi súvisí tretie úskalie japonského jazyka: Rozdiel medzi výslovnosťou v slovenčine a angličtine.

Viem, je zvláštne, že úskalie japončiny je vlastne úskalie angličtiny. No je to tak. Takmer každý anglický materiál pre začiatočníkov, ktorý k japonskému jazyku nájdete na internete väčšinou začína dlhosiahlym vysvetľovaním výslovnosti jednotlivých slabík.

Ako možno viete, v angličtine máme hlásky, ktoré sa z nášho slovenského pohľadu čítajú úplne inak ako sa píšu a hlavne ich výslovnosť sa mení v závislosti od kontextu. Napríklad:

• ’a’ --> [ə] (ako v about, again) alebo [ɑː] (ako v hard, cast),

• ’u’, 'o’ --> [ɪ] (ako v busy), [ɜː] (ako v word), [ɒ] (ako v pot), [ʊ] (ako v pull), [uː] (ako v root, shoe), [ʌ] (ako v cut, love).

Toto je iba slabá vzorka variabilnosti výslovnosti v angličtine (viac o anglickej výslovnosti). Oproti tomu, slovenčina väčšinu hlások číta tak, ako ju píšeme, pričom máme málo prípadov (ak vôbec), v ktorých sa tá istá hláska číta iným spôsobom ako inde. A presne takto je to aj v japonskom jazyku.

Takže pointa: pri čítaní akýchkoľvek anglických začiatočníckych materiálov sa budete musieť prehrýzť dlhosiahlym, zbytočne zložitým vysvetľovaním toho, ako sa čo vyslovuje a byť schopní transformovať si vysvetlenie pre anglicky hovoriacich čitateľov do nášho jazyka.

Ak sa nechcete trápiť, odporúčam to celé preskočiť a nájsť si radšej nejaké videá s výslovnosťou na internete (napr. celkom fajn sú české videá). Väčšina japonských hlások sa totiž vyslovuje úplne rovnako ako v slovenčine, alebo podobne, ale mäkšie. Jediným úskalím pre slovákov môže byť hláska ‘r’, možno tiež ‘f’ a ‘h’ a na to tiež existujú výučbové videá. Z mojich skúseností s výslovnosťou väčšina slovenských detí či dospelých nikdy nemala väčší problém.

Úskalie výslovnosti preto z môjho pohľadu neexistuje. Je to skôr úskalie materiálov, no dá sa veľmi ľahko preklenúť pomocou videí alebo zvukových nahrávok.

Štruktúra jazyka

Štruktúra japonského jazyka je mierne odlišná od slovenčiny, napríklad sloveso je (takmer) vždy na konci vety. Opytovacie vety sa končia pomocou koncovky ka. Na spájanie slov používajú tzv. partikuly (častice).

Napriek tomu sa odvážim povedať, že väčšinu vetných štruktúr je možné namapovať na slovenské štruktúry viet, pričom vo veľkom množstve prípadov je to oveľa jednoduchšie ako v prípade anglických vetných štruktúr.

Samozrejme, neplatí to pre všetko. Samozrejme sú aj veci, na ktoré si musí človek jednoducho zvyknúť. No netvrdila by som, že je to tá najťažšia vec na svete. Naviac, japonská gramatika je takmer až matematicky presná. V pravidlách existuje veľmi málo výnimiek, väčšinou takmer žiadne.

Uvediem príklad na najťažšej začiatočníckej tématike - slovesách.
Ak by som mala napríklad porovnať tvarovanie slovies v angličtine a japončine, povedala by som, že angličtina je ten najťažší jazyk na svete :) Pravidelných slovies (ichidan) je v japončine veľké množstvo a všetky sa rovnako tvarujú. Existujú aj nepravidelné slovesá (godan), pre ktoré existuje (iba) 9 vzorov, podľa ktorých sa tvarujú všetky tieto slovesá. Zo všetkých týchto vzorov existujú iba 4 výnimky (áno, iba 4), ktoré vychádzajú z ich historického využívania a transformácie, no tieto nie je vôbec zložité sa naučiť. No spomeňme si, koľko nepravidelných anglických slovies sme sa museli učiť na základnej škole - pre niektorých to bolo hotové peklo :)

Takže po tejto stránke si opäť dovolím tvrdiť, že japončina je ľahká. Je to foneticky jednoduchý jazyk s priamočiarou gramatikou.

Písmo

Písmo je na japonskom jazyku asi jediná ťažká vec. Nejde len o písmo, ale aj o budovanie slovnej zásoby. Vysvetlím to.

Japončina využíva tri druhy písma:

• Slabičné abecedy (hiragana a katakana) - tieto je relatívne ľahké sa naučiť, pretože každý znak má priradený spôsob čítania, podobne ako v slovenskej abecede. Až na to, že každý znak nie je písmeno, ale slabika. Obe majú po 46 znakov.
• Významová abeceda (kanji) - túto abecedu sa aj japonci učia celý život. Každý z jej znakov má z historických dôvodov v japončine dve výslovnosti: japonskú a čínsku. Vedieť je väčšinou potrebné obe. Od toho, či sa to isté kanji využíva samostatne, alebo v kombinácii s inými kanji, závisí spôsob čítania, aj význam samotného slova. Základný súbor znakov pre každodennú výslovnosť obsahuje asi 1600-2000 znakov.

Kanji pre mňa znamená asi najťažšiu vec na japonskom jazyku, no je to zároveň i tá najkrajšia. Ak sa už v japončine dostanete na dostatočnú úroveň a začnete intuitívne cítiť štruktúru viet, budete si potrebovať budovať slovnú zásobu, čo je najefektívnejšie učením sa nových znakov, ich výslovnosti a ich používanie v rôznom kontexte. Pri správnom učení sa kanji preniknete hlboko do tajov a historických koreňov japonskej kultúry a objavíte jej pravé čaro.

Written with StackEdit.